Akadémia ku Dňu Matiek

20.06.2019 06:59
Kultúra

Autor : Tadeáš Bujna, ZŠ Tríbečská, Topoľčany

Späť na úvod

Dňa 10. mája 2019 sa v kinosále v Topoľčanoch uskutočnila akadémia ku Dňu Matiek, kde vystupovali žiaci 1. a 2. stupňa. Pani učiteľka Mgr. Andrea Jakubičková bola zároveň aj režisérka. Na našu akadémiu prišlo viac ako 300 rodičov. Trénovali sme to 1 mesiac, ale stálo to za to. V programe vystupovalo vyše 200 detí. Tí, ktorí ste na predstavení neboli, pretože ste nemali čas, ste mali naozaj veľkú smolu.


Opýtali sme sa rodičov, ako sa im páčilo...

Rodičia Bujnovci

Ako sa vám páčilo predstavenie?

Predstavenie bolo fantastické. Najviac nás zaujalo cestovanie po jednotlivých rokoch aj krajinách. Bola to veľmi pekná kombinácia hudby a hovoreného slova.

Na koľko hviezdičiek hodnotíte toto predstavenie?

Toto predstavenie hodnotíme na 5*/5*. Bolo to naozaj krásne.

Mali ste voľné miesto na sedenie?

Samozrejme, že sme mali miesto na sedenie, pretože sme prišli o hodinu skôr. Sedeli sme v 5. rade na prvých sedadlách.


Opýtali sme sa pani učiteliek...

Pani učiteľka  Mgr. Andrea Jakubičková "režisérka"

Bolo ťažké vytvoriť takéto predstavenie? 

Najťažšie zo všetkého bolo vybrať motív, kde ústrednou postavou bude matka, keďže celé predstavenie bolo venované matkám k ich sviatku. Po dlhom premýšľaní a dôkladnom zvážení som sa rozhodla, že celé predstavenie ukryjeme do rozprávky, keďže tie sprevádzajú každého z nás už od útleho detstva, prostredníctvom ktorých sa rýchlo vcítime do čarovného sveta, kde dobro víťazí nad zlom. Výber padol na motív ľudovej rozprávky „O troch zhavranelých bratoch“, kde chudobná matka vo svojom zúfalstve spôsobí, že jej neposlušní synovia zhavranejú. Hrdinkou príbehu sa stáva jej jediná dcéra, ktorá ide svojich bratov hľadať a podarí sa jej ich vyslobodiť. Jej cesta je náročná, precestuje veľa krajín, kde spoznáva obyvateľov a ich tradície. Pri výbere krajín sme vychádzali z toho, čo je pre danú krajinu typické a jedinečné. Taktiež niektoré dialógy v textoch boli nahovorené v rôznych cudzích jazykoch, ktorých výučba prebieha v našej škole. Veľmi dôležitý bol aj výber postáv, ktoré účinkovali v tomto predstavení. Celkový počet vystupujúcich žiakov bol 225, čo bol naozaj veľký počet. Väčšie zastúpenie bolo zo žiakov 1. stupňa, ale šancu dostali aj žiaci z 2. stupňa a zvládli ju naozaj bravúrne. Od začiatku som verila všetkým žiakom, kolegom, ktorí sa podujali zapojiť sa, alebo čo i len troškou prispeli k tomu, aby sa to všetko podarilo uskutočniť tak, ako som si to predsavzala. Spoločnými silami sme to dotiahli až do úspešného konca. Ďakujem všetkým, ktorí mi pomáhali, verili a podporovali ma, pretože je to aj ich zásluha.

Aké boli deti poslušné alebo aj trošku neposlušné? 

Zo začiatku to vyzeralo tak, že deti si ani neuvedomovali, aká ťažká úloha nás čaká. Brali to ako zábavu. Na jednotlivých nácvikoch sa skôr hanbili, robili si z iných i zo seba posmešky. Až na spoločných nácvikoch a generálkach si to začali uvedomovať a brať to trošku zodpovednejšie. Spolu sme však prežili veľa pekných, úsmevných dní, ktoré zostanú v našich mysliach a spomienkach. Dúfam, že nám odpustia slová kritiky, ktoré nás hnali dopredu za lepším cieľom.

Ako ste postupovali pri hľadaní pesničiek?

Tak ako pri výbere textov, tak aj pri výbere hudby sme sa snažili inšpirovať sa hudbou, piesňami blízkymi k danej krajine, do deja rozprávky sme sa snažili vkladať zvuky, ktoré dotvoria atmosféru a dajú jej tak nádych tajomnosti a čarovnosti. Všetky zvuky, melódie, hudobné podklady z celého predstavenia museli prejsť určitou úpravou, ktorú zabezpečil p. učiteľ Ivan Vopy a postaral sa o to, aby všetky piesne, tance boli spustené v správnom poradí, včas a boli doplnené zaujímavými svetelnými efektami. Ďakujem aj jemu touto cestou, že sa s tým tak perfektne popasoval.

Čo hovoríte na to, keď p. riaditeľka povedala, že ste boli režisérkou celého predstavenia?

Som typ človeka, ktorý sa nerád prezentuje na verejnosti. Preto som bola zaskočená tým, že ma pani riaditeľka vyzvala, aby som vyšla na pódium . V očiach sa mi objavili aj slzy dojatia a bola som „šokovaná“ nielen z krásneho poďakovania, ale aj z obrovského aplauzu, ktorý zožalo toto predstavenie. Odpadol mi zo srdca obrovský balvan, ktorý sme niesli všetci zainteresovaní a zároveň mi prišlo ľúto, že niečo čo nás tak krásne spolu spojilo, sa končí. Plná emócií a šťastia som si uvedomila odkaz, ktorý niesol názov našej Akadémie, že naozaj „Všade dobre a doma najlepšie,“ alebo „Všade dobre a na Tribečskej najlepšie:“ Veď predsa Tribečská je nielen pre žiakov, ale aj nás pedagógov druhým domovom, sme ako jedna veľká rodina. A ja som pyšná, že môžem byť jej súčasťou.


Pani vychovávateľka Bronislava Illášová a pani učiteľka Mgr. Jana Vránová

Ako sa vám páčilo nacvičovanie s deťmi?

Nacvičovanie sa mi veľmi páčilo. Zo začiatku sa niektorí báli, ale počas nacvičovania z nich tréma opadla. Zabavili sme sa a vyzeralo to nakoniec výborne.

Boli poslušné?

Samozrejme,  že poslúchali. Užili sme si to a bola to bomba. Museli byť aj trpezliví, inak by to nešlo.

Vystupovali všetky?

Vystupovali všetky. Ako by to vyzeralo, keby nevystupovali všetky. Rodičia boli spokojní a téma Hawai sa im páčila. Nacvičovali sme aj cez vyučovanie, ale aj cez ŠKD.


A nakoniec sme sa opýtali aj našich hercov


Kamil Ronec (postava Jánošíka) 

Akú postavu si hral v akadémii a ako sa ti páčila?

Hral som postavu Jánošíka a veľmi sa mi to páčilo. Jediná nevýhoda bola, že parochňu, ktorú som mal na hlave, ma hrozne škriabala. Ale inak fakt super. Oblečený som mal pekný kroj a vysoké topánky.

Mal si rád nácviky?

Páčili sa mi veľmi. Pomáhali sme, ale aj sme vymýšľali. Niekedy nás aj napomenuli, ale zakaždým sme poslúchli. 

Páčilo sa ti vynechávanie hodín v škole?

Samozrejme. Ani neviem koľko písomiek sme vymeškali (smiech), ale skoro všetky sme písali znovu.





Dominika Jakubičková (hlavná postava Johanka)

Akú postavu si hrala v akadémii a ako sa ti páčila? 

Hrala som postavu chudobného dievčaťa Johanky, ktorá sa vydala na cestu hľadať svojich prekliatych bratov. Počas svojej cesty musela prejsť rôznymi krajinami, zažila veľa dobrodružstiev a jej túžba sa splnila. Veľmi som sa tešila, keď som dostala príležitosť hrať túto rolu. Urobila som všetko preto, aby som sa čo najviac podobala na Johanku, nielen výzorom, ale aj vcítením sa do toho, čím musela prejsť, aby splnila, čo matke sľúbila.

Aké boli nácviky?

Na nácviky som chodila veľmi rada, aj keď som si bola vedomá, že všetko vymeškávanie na hodinách si budem musieť sama dobrať. Celý svoj voľný čas som venovala nielen učeniu sa scenára, ale aj príprave na prijímacie skúšky na strednú školu, ktoré ma hneď v pondelok po vystúpení čakali. Na nácvikoch bola zábava, stretli sme sa tam celkom dobrá zostava účinkujúcich „hercov a herečiek“. Teším sa, že som získala veľa nových priateľov a zážitkov, na ktoré budem rada spomínať.

Páčilo sa ti to aj preto, že si vymeškávala v škole?

Komu by sa to nepáčilo? (smiech) Tiež som len žiačka, potešilo ma, že som sa niekedy mohla vyhnúť písomke,  inokedy, že som nemusela ísť na vyučovanie, ale všetko ma to počkalo. Všetky písomky aj ústne odpovede som musela absolvovať v iný deň, keď nebol nácvik. Nebanujem to však, pretože sa nám všetkým podarilo to, čo bolo cieľom tohto vystúpenia, a to potešiť naše mamičky. Veď to celé predstavenie bolo venované im k ich sviatku. Zaslúžia si to za ich lásku, obetavosť. Ďakujem aj ja tej mojej a mám ju veľmi rada.