Aranycsapat - Legendárny výber, ktorému “dobré“ oko rozhodcu zabránilo vystúpiť na futbalový Olymp

12.11.2019 11:30
Šport

Autor : Daniela Bauerová, SŠ Mokrohájska, Bratislava

Späť na úvod

 Kde bolo, tam bolo - v krajinke vodnému pólu zasľúbenej sa zrodilo azda najlepšie mužstvo futbalovej histórie, ktoré dokázalo poraziť Anglicko či Brazíliu. V tomto článku sa spoločne pozrieme na jeho cestu od ťažkých začiatkov, skoro až na samotný vrchol.

Písal sa rok 1949 a Európa sa stále spamätávala zo zverstiev, ktoré sa udiali počas Druhej svetovej vojny.  Prirodzene, futbal v tých časoch nebol hlavný bod záujmu zdevastovanej spoločnosti. A to sa snažil zmeniť syn budapeštianskeho obuvníka, ktorý ako hráč dieru do sveta neurobil, ale ako tréner sa zapísal do futbalovej kroniky zlatým písmom - Gusztáv Sebes.                                                                                                      

Nástup komunizmu a znárodnenie futbalových klubov v krajine             

Na trénera pomerne mladý, iba 43 - ročný Sebes razil myšlienku, s ktorou nemožno nesúhlasiť - tvrdil, že reprezentácia musí byť zložená z hráčov pochádzajúcich z jedného, maximálne dvoch klubov, aby sa medzi nimi zachovala zohratosť. Na maďarskej klubovej scéne udávali v tom čase trend dva kluby z hlavného mesta -  MTK a Ferencváros. Preto sa očakávalo, že väčšina hráčov bude práve z kádrov týchto dvoch nezmieriteľných rivalov. Avšak, opak bol pravdou. Po tom, ako sa k moci dostali komunisti, začal byť MTK spájaný s tajnou službou ÁVH a “Frádi“ boli zase považovaný za symbol nacionalistických tradícií. A tak sa obrátil - na v tieni svojich slávnejších susedov, žijúci tretí klub v meste - Kispest. Zobral ho pod krídla ministerstva obrany, spravil z neho armádny klub a premenoval ho na Honvéd. Vďaka tomuto kroku sa na jednom mieste sústredila všetka hráčska kvalita - za národné mužstvo začali nastupovať hráči ako Puskás či Grosics. Týmto činom započala zlatá éra našich južných susedov.

                                                                                                                       (Obr1. 43-ročný kouč)

Totálny futbal 

Odborníci prisudzujú prvotnú myšlienku “totálneho futbalu” Holanďanom zo sedemdesiatych rokov, nemajú však úplnú pravdu. Trénersky triumvirát Sebes, Guttmann, Bukovi preferoval rozostavenie 4 - 2 - 4, kde každý musel byť schopný zahrať na každej pozícií. Stredného útočníka stiahol do zálohy, čím sa dostal k tvorivej a zároveň aj obrannej činnosti, dvaja záložníci mali defenzívnejšie úlohy, pričom jeden z dvojice sa mohol vyťahovať dopredu. Tým, že jeden stredný obranca vždy zostal v strede, tak mohol častejšie podporovať útok aj krajný bek. Strední záložníci boli technicky veľmi dobre vybavený a boli schopní výjsť z tlaku pomocou niekoľkých krátkych

narážačiek a následne presnými pasmi zásobovali chladnokrvných útočníkov. V jeho hre bola variabilita, futbalisti boli schopní prihrávať si z nohy na nohu s chirurgickou presnosťou a vzápätí vyšachovať obranu súpera dlhou prienikovou prihrávkou na 50 metrov. Na tú dobu to bol naozaj nadčasový štýl hry a veľa prvkov by sa dalo nájsť aj v modernom futbale. Keď sme útočili, tak všetci. Rovnako to bolo aj s bránením. Boli sme prototypom totálneho futbalu,” komentoval neskôr éru “Magical Magyars”, ako sa im hovorilo, Puskás.



(Obr2. Férenc Puskás)

Nasledovalo obdobie od roku 1950 do 1956 so 42 výhrami, siedmimi remízami a iba jednou prehrou.

Angličania ponížený vo Wembley v zápase storočia

Hrdí Briti pozvali do svojho svätostánku, v ktorom ešte neprehrali, mužstvo okolo Puskása na priateľský zápas, ktorý mal potvrdiť, že oni sú tí najlepší na svete. No treba povedať, že veľmi, ale veľmi tvrdo padli na zem. Od úvodu diktovali tempo hostia a už po pol hodine hry bolo v podstate vymaľované, keď na tabuli visel stav 1:4. 105 - tisícová návšteva v mekke futbalu bola svedkom demontáže dovtedy doma neporazených levov a chtiac-nechtiac, domáci museli uznať, že už nie sú „The Invincibles“.

 Odveta, ktorá sa pre Angličanov skončila najpotupnejšou prehrou v historií

Funkcionári ““Albionu“ sa samozrejme nechceli zmieriť s myšlienkou, že je niekto lepší ako ich národná pýcha. Preto, tri týždne pred Majstrovstvami sveta 1954, požiadali predstaviteľov Maďarského zväzu o odvetné stretnutie. Tí im vyhoveli a v tomto prípade hostia nastupovali v Budapešti plní odhodlania a bojovnosti, no nebolo im to koniec koncov nič platné. Ba, dostali ešte horší „výprask“ ako v prvom meraní síl. Bola z toho prehra 7:1, ktorá je dodnes najväčšia, akú kedy utrpeli.

(Obr3. Rekordná porážka kolísky futbalu)