Ema a víla Dobrodejka

14.11.2019 13:50
Kultúra

Autor : Šimon Jantačka, ZŠ s MŠ Ľubochňa

Späť na úvod

„Ema, poď už prosím do postele, čakám ťa tu aj s tvojou obľúbenou rozprávkovou knihou. Postavičky tu už kričia na teba a nevedia sa dočkať, kedy budú môcť vstúpiť do tvojej predstavivosti“, povie mama s ľahkým úsmevom na perách a pomrví sa v kresle, hneď vedľa Eminej postele. To kreslo tam dali ešte keď bola Ema malá. Zbožňovala, keď ju mama v tom kresle uspávala. Jeho príjemné vŕzganie a jemné pohojdávanie v jej náručí bolo pre Emu vždy ako balzam na dušu. K tomu jej mama vždy prečítala nejakú rozprávku a Ema zaspala skôr, ako mama svoje čítanie skončila. Ema verila všetkému, čo v rozprávkach počula a všetko si dokázala tak živo predstaviť, až sa stotožnila s každou jednou postavou, ktorá v príbehoch vystupovala. Raz si tak v škôlke predstavila, že je víla Dobrodejka a všetkým deťom tvrdila, že keď budú chcieť, ona ako víla ich dokáže preniesť do každej rozprávky. Jej najlepšie kamarátky sa jej tak vysmiali a prestali sa s ňou kamarátiť. Ema bola z toho veľmi smutná a odvtedy už nechcela knihy ani vidieť. Mama jej aj naďalej každý večer v kresle čítala, no Ema už neverila žiadnemu jej slovu a príbehy počúvala jedným uchom dnu a druhým uchom von. Žiadnu postavu si nepredstavila, so žiadnou sa nestotožnila a rozprávky počúvala len preto, aby mama nebola smutná. Pretože mama knihy veľmi miluje. Dokonca aj pracuje v kníhkupectve a bolo by pre ňu veľmi smutné a zraňujúce, keby sa jej Ema priznala, že ju už knihy nezaujímajú, lebo sa pre ne iba strápnila. Ema sa ďalej motala dole v kúpeľni a zakričala: „Hneď mami, už som tam“. Došúchala si ešte zuby a znudene sa vliekla hore schodmi za mamou. „No to ti trvalo Emi, už som tu zapustila aj korene v tomto kresle“, povedala mama. Ema len prevrátila očami a šuchla sa pod perinu. Už nevravela nič, iba počúvala ďalšiu rozprávku. A mama začala: „Za horami, za dolami, kde sa piesok lial, žila víla Dobrodejka, ktorá vedela prenášať ľudí do rozprávkovej ríše... .“ Ema už prestala počúvať a snažila sa zaspať. Zrazu ju zobudilo slabé cinknutie. Vstala z postele a v jej izbe sedela v hojdacom kresle čudná bytosť. Pretrela si oči ešte raz, ale čudná bytosť nezmizla. Naďalej sa hojdala a usmievala sa na Emu. „Ahoj, ja som víla Dobrodejka. Už som to nemohla vydržať, len tak sa prizerať, aký nezáujem máš o rozprávky a s akou nechuťou ich počúvaš“, povedala víla a vytiahla Emu z postele. Ema neverila vlastným očiam. Nezmohla sa ani na slovo iba mĺkvo počúvala, čo jej tá osoba rozpráva. Víla sa jej opýtala: „Povedz mi Ema, do akej rozprávky ťa môžem preniesť, aby som ťa potešila a presvedčila?“ „To je čo za vtip?“, opýtala sa Ema a s úškrnom vyriekla: „Tak ma prenes k Popoluške a rovno ma aj môžeš urobiť Popoluškou, ty mocná Dobrodejka!“ povedala Ema a rozosmiala sa ešte viac. V tej chvíli siahla víla na sponu vo svojich vlasoch, ktorá sa Eme náramne páčila a zo spony začala vykúkať stále jasnejšia a jasnejšia žiara, ktorá ich úplne pohltila. Ema prestala vnímať priestor aj čas. Uvedomila si, že je v paláci, má na sebe nádherné svetlomodré rozprávkové šaty a oči všetkých prítomných sú uprené na ňu a na princa, s ktorým práve tancuje. Prestala uvažovať, ako je to možné a nechala sa unášať celým dejom tejto rozprávky až do konca. Cítila sa presne ako Popoluška. V tej chvíli úplne zabudla, že nejaká Ema existuje a vnímala iba čaro rozprávky a ostatných rozprávkových bytostí. Práve vo chvíli, keď mala Popoluška s princom svadbu zazvonil budík a vytrhol Emu zo sna. Tá vyskočila z postele a snažila sa rozpamätať, akú rozprávku jej mama včera pred spaním čítala. „Už to mám! Bola to víla Dobrodejka.“, vykríkla Ema. Hneď ale zosmutnela a uvedomila si, že to bol len sen. Otočila sa, že si ide napraviť posteľ a zrak jej padol na kreslo. Vynímala sa na ňom krásna spona, presne taká, akú mala včera víla Dobrodejka a vedľa spony ležali – tri oriešky pre Popolušku. „Tak predsa to nebol iba sen!“, povedala Ema a s pocitom šťastia v srdci si toto tajomstvo nechala tentokrát už len pre seba. Veď podstatné bolo, že uverila Ema.