Keď slávik s Lunou dorazili do ZOO, Luna sa začala vznášať a prepadla sa do normálneho sveta. Všetko povedala Lene a tá mala stále otvorené ústa. „To je super, že sú už letné prázdniny!“ veselo poskakovala Lena. Kráľovná Zlatienka ti povedala, že môžem ísť do Dúhovky tiež!“ zvolala Lena. „Nezabudni, že sa nejdeme zabávať, ale pracovať!“ dôležito hovorila Luna. Dievčatá mali pyžamovú párty a nevedeli spolu spať. „Už chcem, aby bolo ráno! Ja tiež!“ nariekali. Luna sa nevedela dočkať rána aj preto, lebo mala narodeniny.

Všetko dopadlo dobre. Luna dostala veľa darčekov a bol medzi nimi aj náhrdelník. Boli na ňom obrázky dúhy a všetkých bytostí, ktoré stretla v Dúhovke. Keď dooslavovali, išli dievčatá na prechádzku do parku. „Lena, pozri. Pod každým obrázkom je písmeno. Myslím, že je to nejaký kód,“ netrpezlivo povedala Luna. „Áno, vyzerá to tak. Dúhohľadačky predsa nájdu všetko! Čo keby sme mali aj heslo? Jedno mi napadá: Stopa je kľúč, k víťazstvu! Páči sa ti to?“ výskala od radosti Lena. „Je to nádherný názov, Lena. Vidím, že máš talent,“ chválila Luna Lenu. „Ďakujem, je dobré, že máš kúzelné schopnosti. Inak by sa z nás nestali Dúhohľadačky,“ zamyslene rozprávala Lena. Keď sa vrátili domov, snažili sa vylúštiť kód. „Môže to byť ja, ale vychádza aj my. Nuž čo. Budem sa na to musieť opýtať obyvateľov Dúhovky.“