Miesto, na ktoré sa stále rada vraciam

13.12.2022 19:26
Spoločnosť

Autor : Sofia Lofflerová, Gymnázium Ivana Kupca, Komenského, Hlohovec

Späť na úvod

Na svete je veľa miest, ktoré sú niečím nezabudnuteľné. No jedno si v mojom srdci ukradlo naozaj špeciálne miesto. Nenachádza sa síce v blízkosti môjho domova, ale vždy sa tam veľmi rada vraciam.

Banská Štiavnica je malebné mestečko, pozostávajúce z tajomných kamenných uličiek a čarovných prístreškov. Každý kút dýcha históriou. Prechádzky starobylým námestím sú balzamom na dušu. Klbko myšlienok v mojej hlave sa pomaličky rozmotáva, ja sa môžem zhlboka nadýchnuť a nasávať upokojujúcu atmosféru.

Na osamotenom vrchu sa hrdo vyníma Kalvária. Pozerám sa na toto majstrovské dielo so zatajeným dychom, v očiach mi ihrajú radostné iskričky a pery sa mi roztiahnu do širokého úsmevu. Nenáhlivo stúpam hore po lesnej cestičke, až sa dostanem k malému kostolíku, potom k ďalšiemu, ktorý sa podobá na maličký zámok. Pýchou Kalvárie je tretí kostol. Vyzerá ako z úplne inej dimenzie. Výhľad je na nezaplatenie.

Nedá mi nenavštíviť azda najviac fotogenickú lokalitu v samotnom srdci mesta. Vnútorný romantik vo mne práve kričí od šťastia, pretože vstupujem do Banky lásky, miesta, kde sú odkryté všetky záhady, točiace sa okolo nenaplnenej lásky Sládkoviča a jeho milej Maríny. Čítam si srdcervúce verše, popritom sledujem príbeh týchto dvoch duší i to, ako sladko spojil osud ich cesty dohromady, no náhle ich aj kruto rozdelil.

Toto banské mesto je vskutku výnimočné. Na jar sa prebúdza spolu s kvitnúcou prírodou. Po zimnom spánku sem opäť prichádzajú cudzinci prahnúci po dobrodružstve. V lete, keď ohnivý obor svieti svojimi karmínovými lúčmi na veže majestátnych hradov, to tu žije najviac. Jemný vánok predvádza úchvatný tanec s prameňmi mojich vlasov. Slniečko začína vytŕčať zuby, pod nohy mi dopadne zlatistý lístok. Všetko sa razom mení. Osoby vychádzajú z útulných kaviarní, ktorých je tam naozaj neúrekom, so šálkami horúcej čokolády či ovocného čaju a mesto sa pripravuje na príchod ľadovej kráľovnej. Zem pohladí hodvábna trblietavá perina a na nos, vyštípaný od zimy, mi dopadne prvá snehová vločka. Cítim sa ako v rozprávke. Ľudia sa stretávajú na prenádherných vianočných trhoch. S vareným vínom či škoricovým punčom v ruke si želajú krásne sviatky, počúvajú koledy, zabávajú sa.

Užívam si čaro tohto okamihu a nitku z neho si ukladám do mysle, nech sa aj v smutnejších chvíľach môžem znovu vrátiť do Banskej Štiavnice a tešiť sa na ďalšie návštevy. Snáď ich bude ešte mnoho.