Poklad

10.04.2021 12:35
Zo školy

Autor : Karolína Tomšová, 5. ročník, ZŠ Pusté Úľany

Späť na úvod

Poklad

Dievčatko so zápalkami si našlo kamaráta Valibuka, ktorý bol silný. Jedného dňa, keď bolo pekné počasie a slnko svietilo, sa vybrali spolu do sveta. Boli v rôznych krajinách a mestách. Raz stretli starenku, ktorá im povedala o poklade: „Tento poklad je na severovýchode Dánska, nájde ho len ten, kto je veľmi silný a odvážny, lebo musí čeliť pirátom a trojhlavému drakovi, on stráži ten poklad a zožerie každého, koho stretne. A pirátov je až desať, keď sa neubránite, hneď vás uväznia.“

Rozmýšľali teda, ako len prekabátia draka, ale v tú chvíľu Valibuk povedal: „Mám nápad, dajte nám mapu a my ten poklad nájdeme,“ a posadil sa na hojdacie kreslo. Starenka dala dievčatku so zápalkami mapu a povedala: „Držte sa!“ Vydali s teda hľadať poklad, o ktorom sa dozvedeli od starenky. Spočiatku sa to zdalo jednoduché, ale jednoduché to nebolo. Po chvíli sa začalo zvečerievať a začali byť unavení. Rozložili stan a dievčatko zapálilo ohník. A ľahli si. Obom sa snívalo, ako premôžu pirátov a draka. Keď sa zobudili, Valibuk ulovil rybu a dievčatko donieslo vodu z rieky. Najedli sa do sýtosti, aj sa napili a šli. Dolinami, horami, kopcami... Až prišli k prvej prekážke – zbadali pirátov. Skryli sa za kríky a čakali a čakali, kým bude obed. Keď prišiel čas obedu, dali si sušené hrozienka a piráti sa zatiaľ zhromaždili, zaliezli do podpalubia a išli sa najesť. No onedlho sa objavila druhá prekážka: „S drakom si to vybavíme osobne, nie?“ povedal Valibuk a dievčatko prikývlo. Išli, išli až prišli k jaskyni, kde žil trojhlavý drak. Valibuk napol svaly a  vydal sa aj s mečom za drakom. Vtom sa drak rozplakal a povedal, že ho bolí zub na tretej hlave. Dievčatko sa mu tam pozrelo a povedalo: „Máš tam kaz.“ Drak sa ešte viac rozplakal a  zakoktal: „Kkdo jje kkazs?“. „Zubný kaz,“ povedalo dievčatko a  odišlo. Valibuk a trojhlavý drak zatiaľ čakali, kým sa dievčatko vráti. Onedlho bolo späť a v rukách nieslo šalviu, ktorú priložilo drakovi na boľavý zub. Drak trpezlivo čakal, čo sa stane, až po chvíli naradostene zvolal: „Hurá, už ma zub nebolí, sláva, ďakujem! Dám vám všetko, čo len chcete!“ Dievčatko neváhalo a povedalo: „My sme si prišli po poklad.“ Drak porozmýšľal a povedal: „Dám vám ho, ale mám podmienku. Môžem ísť s vami?“ a aj ďalšie jeho dve hlavy prikývli. „Dobre,“ súhlasil Valibuk. A tak sa všetci vybrali domov. Drak im navrhol: „Zveziem vás, viem lietať!“ Vtom nasadli na draka a už ich nebolo. Zastavili sa ešte aj u starenky, vrátili jej mapu a odovzdali jej aj poklad, po ktorom celý život túžila. A viete, čo bol ten poklad? Bol to kvet, ktorý splní všetky priania.

Tak sa drak, dievčatko a Valibuk vybrali domov, dievčatko vymyslelo každej drakovej hlave meno a pekne si všetci spolu nažívali v pokoji.