Náš Erazmus - týždeň v Litve

28.06.2022 09:34
Zo školy

Autor : Nina Tóthová, Gymnázium Ivana Kupca, Komenského, Hlohovec

Späť na časopis

Všetko sa to začalo v jeden slnečný pondelok, kedy sme sa okolo obeda stretli pri našom gymnáziu. Každý jeden z nás už horel nedočkavosťou a šťastím, takže nás veľmi potešilo, keď sme po nejakej chvíľke kontrolovania vecí konečne vyrazili na letisko do Viedne. Odkedy sme vstúpili do autobusu, všetci sme sa zabávali a panovala medzi nami dobrá nálada, takže cesta tam ubehla veľmi rýchlo. Vo Viedni na letisku to taktiež išlo veľmi rýchlo. Pre niekoľkých z nás to bol úplne prvý let, ale aj pre ostatných  to bol nádherný zážitok.

Po pristátí nás už na letisku čakali naše dve kamarátky z Litvy, a tak sme s nimi vyrazili do hotela. Cesta do mesta Ignalina nám trvala asi dve hodiny a keď sme vystúpili, bola už tma. Ubytovali sme sa v hoteli Žuvedra, ktorý sa nachádzal na okraji mesta Ignalina, v blízkosti nádhernej prírody a veľkého jazera. Práve tam pre nás v utorok ráno prišiel špeciálny školský autobus, ktorý nás zaviezol na okraj malej dedinky Vidiškes, kde sa nachádzala naša škola. Naši litovskí priatelia nás pred vchodom privítali typickým litovským tancom a potom nás zoznámili s ostatnými študentami ich školy. Po krátkom zoznámení sme mali prehliadku iškoly a  dedinky. Poobede sme sa vybrali na menší výlet, navštívili sme  národný park Aukstaitija. Videli sme vodný mlyn, včelárske múzeum a nakoniec sme vyšli na kopec, odkiaľ sme mali krásny výhľad na prírodu a jazerá, ktorých bolo v celej Litve veľmi veľa. Večer sme sa ešte vybrali na prechádzku,  pozreli sme si  mesto Ignalina a taktiež sme navštívili  pláž pri jazere.

V stredu ráno sme spoznali ďalšie  zaujímavé veci. V škole sme sa totiž zúčastnili ich vyučovania, a to konkrétne hodiny astronómie. Na tejto hodine nám  vyučujúca ukázala rôzne astronomické znaky, ktoré sme následne využili na hodine umenia, kde našou úlohou bolo tieto znaky namaľovať na tričká. V stredu nás tiež čakal špeciálny obed v typickej litovskej reštaurácii, kde sme mali možnosť ochutnať ich tradičné jedlo. Toto jedlo sa volalo Cepelinai a skladalo sa zo zemiakového cesta, ktoré bolo plnené mletým mäsom. Bola to  zaujímavá pochúťka  odlišná  od jedál, na ktoré sme bežne zvyknutí, takže sme boli veľmi radi, že sme ju mohli ochutnať. Poobede nás čakala prehliadka mesta Moletai. Tu sme si zahrali hru -  v tímoch sme museli po meste hľadať rôzne veci, takže sme si taktiež obhliadli celé mestečko a nakoniec sme sa preniesli do  virtuálnej reality, čo  nás veľmi bavilo. Okrem toho sme navštívili aj astronomické múzeum.

Štvrtok bol náš posledný deň v Ignaline. Doobeda sme sa zúčastnili rovesníckeho vzdelávania, kde bolo našou úlohou v malých štvorčlenných tímoch prichystať hodinu na tému November 1989. Mali sme  pre študentov pripravené rôzne prezentácie, videá a hry, ale taktiež sme pre nich pripravili aj niečo o Slovensku. Toto poobedie bolo voľné, čo sa nám veľmi hodilo, pretože sme mali konečne čas  oddýchnuť si  a dospať to, čo sme v noci  nestihli. Večer nás čakal záverečný piknik, kde sme okrem dobrého jedla opäť zažili veľa zábavy a zatancovali sme si typické litovské tance. Na záver nás čakalo vyhodnotenie a odovzdávanie diplomov, ktoré bolo veľmi dojemné. Poslednýkrát sme si užili krásny prírodný areál školy a potom sme sa vybrali na hotel pobaliť.

Posledný deň sme strávili v hlavnom meste Vilinius. Navštívili sme  parlament a viacero iných pamiatok, ale najviac sme si užili  čas, ktorý sme mohli spolu stráviť.  Na záver prišiel čas sa rozlúčiť. Toto nebola veľmi ľahká časť, v Litve sa nám veľmi páčilo a nechceli sme ešte odísť domov, preto  sa to neobišlo bez sĺz.

V Litovčanoch sme našli  úžasných priateľov, s ktorými sme sa ešte rozlúčiť nechceli. Na letisko sme teda odchádzali smutní, ale zároveň  šťastní, pretože sme vedeli, že tieto spomienky nám navždy zostanú. Bol to nádherný týždeň a aj napriek  smútku každý jeden z nás cítil veľkú vďačnosť za to, že tam mohol byť a zažiť taký nádherný týždeň. Bolo  pre nás obrovskou cťou, že práve my sme mohli byť jeho súčasťou a obrovské ďakujem od nás všetkých taktiež patrí pani profesorke Fázikovej a našej pani riaditeľke. Práve  ony nám dali túto  šancu a vďaka nim bol  tento  týždeň  taký úžasný.