O čarovnej vode

Jedného dňa si zavolal kráľ k sebe Valibuka. Poprosil ho, či by sa nevybral do čierneho lesa, aby zabil trojhlavého draka, pretože im zničil majetky, dediny a tiež mestá. A Valibuk mu povedal: „Žiadny problém, Vaše Veličenstvo, bude to pre mňa hračka.“

A tak sa vybral do čierneho lesa. Keďže bol strašne veľký a stromy oproti nemu malé, musel ich váľať. A tak ich váľal a váľal, až pri jednom strome uvidel malé dievčatko so zápalkami a spýtal sa: „Čo tu robíš v takom strašnom čiernom lese?“ Dievčatko mu odpovedalo: „Skrývam sa pred hrozným trojhlavým drakom. A ty tu čo robíš?“ „Idem zachrániť kráľovstvo pred trojhlavým drakom.“ „Takže ty máš čarovnú vodu.“ „Akú čarovnú vodu?“ „No legenda hovorí, že draka strašne páli hrdlo a nevie prestať chrliť oheň. Iba čarovná voda mu môže pomôcť.“

A tak sa spolu vydali na cestu za čarovnou vodou. Išli cez hory, cez lesy, až prišli ku kúzelnej rieke. Dievčatko so zápalkami povedalo: „Je v tom malý háčik. Musíme dať pozor na príšeru, ktorá vraj stráži túto kúzelnú rieku.“ Nabrali vodu do fľašky a zrazu Valibuka čosi schytilo. Vyzeralo to ako nejaká potvora. Ale Valibuk bol silný a chytil ju tak silno, že jej odtrhol chápadlo a  z rieky sa ozvalo hrozné zavýjanie. Tak sa zľakli, že radšej utekali, až prišli k drakovej jaskyni. Z jaskyne sa ozvalo: „Čo tu chcete? Nebojíte sa, že vás popálim?“ „Nie, prišli sme ti pomôcť . Doniesli sme ti čarovnú vodu.“ „Ďakujem!“ „Ale za to aj my niečo chceme.“ „Dobre,“ súhlasil drak. A tak sa drak napil vody a potom sa dohodli, že trojhlavý drak odíde z kráľovstva a už sa nikdy nevráti.

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.