Opustená chata

Každý rok chodíme na našu chatu, ktorá je vo Vysokých Tatrách hlboko v lese. Hneď oproti je jazero, cez zimu je väčšinou zamrznuté. Pri našej chate je ešte jedna chata a v nej býva mamkina kamarátka.

Cesta na chatu trvala viac ako tri hodiny. Keď sme už prišli na miesto, privítala nás mamkina kamarátka. Chvíľu sme sa s ňou rozprávali a potom sme už išli do chaty. Keď som si vybaľovala veci, pozrela som sa cez okno. V diaľke som uvidela opustenú chatu. Hneď som sa išla spýtať mamy, prečo mi nikdy nepovedala, že okrem našej a jej kamarátkinej chaty je ešte nejaká opustená chata. Mamina sa zarazila a povedala mi: „V živote som nevidela a ani nepočula od niekoho, že tu je nejaká opustená chata.“ „Aha, tak nič,“ pomyslela som si... Ani som nedopovedala slovo a zazvonila nám na zvonček naša suseda. „Nechcete ísť so mnou do mesta?“ spýtala sa. Mamina prikývla a šli sme. Cestou som rozmýšľala nad opustenou chatou, ktorú som videla. V meste sme boli do večera.

Na druhý deň som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť do opustenej chaty. Chata bola veľmi veľká, mala rozbité okná, poškodený nábytok, schody na druhé poschodie boli nepriechodné. Po chvíli som začula divné zvuky a videla som čierny tieň nejakej postavy... Hrozne som sa zľakla a rozutekala som sa do našej chaty! Vtom ma zastavila kamarátka mojej mamy a pýtala sa ma, čo sa deje. Vystrašene som jej opísala, čo som videla a zažila v tej chate. Neverila mi. Na druhý deň sme išli do mesta.

Od známych som sa dozvedela, že v tej chatke straší a že je tam zakázané chodiť.