Hneď ráno je u nás zhon, ako obvykle, keď sa niekam chystá celá naša rodina. Mama pobehuje po dome a balí veci do tašiek a pritom dáva pokyny pre nás: ,,Dianka, podaj toto, Dávid, zabav chvíľku bračeka.˝ Náš dnešný plán zatiaľ vychádza, no nezaobíde sa to bez menšieho či väčšieho stresu. Mám radosť, že pôjdeme na kúpalisko do Veľkého Medera, ale to celé chystanie sa ma veľmi nebaví a najradšej by som už sedela pri bazéne. V momente, keď si idem po plavky do skrine, zistím, že vlastne ani netuším, kde ich mám. Mama zachráni situáciu so slovami: ,,Aha, Dianka, tu sú ̋. Odľahlo mi, ak mám byť úprimná, hrozilo totiž, že si budem musieť obliecť tie nepohodlné plavky, ktoré som dostala ako darček. Fajn, všetko máme konečne pobalené a nosíme tašky do auta.

    Cesta bola na môj vkus dlhá, ale klimatizácia ju značne spríjemnila. Mama má plné ruky s utíšením bračeka Maťka, pretože ten sa chce čo najrýchlejšie dostať k bazénu nehľadiac na hŕbu ľudí stojacich v dlhočiznom zástupe čakajúcich na pokladňu. Teplo je neznesiteľné a nervozita stúpa. Odrazu mama hovorí: ,,Pôjdeme inam, veď ten zástup je nekonečný.˝ ,,No to snáď nie,˝ hovorím si. Všetci sklamaní i nahnevaní nastupujeme do auta a tíšime nášho malého bračeka. Z môjho okna vidím, že cieľ je na dosah a neďaleké kúpalisko vyzerá naozaj sľubne. Zaparkovali sme v Dunajskej Strede v komplexe Thermalpark. Všetci sme nadšení a o pár minút sedíme vo vytúženom bazéne a čľapkáme sa v príjemnej termálnej vode. Cítim sa skvele  a užívam si to. Môj relax odrazu preruší prichádzajúca sanitka so svietiacim majákom, ktorý jasne naznačuje, že niekomu treba pomôcť. Pri priľahlom bazéne sa zhlukujú ľudia, ktorí sú zrejme zvedaví,  čo sa deje. Nevidím cez tú hŕbu ľudí nič konkrétne, ale počujem, ako si ľudia šomrú, že starší pán má asi slabšie srdce. ,,Už sú tu hodnú chvíľu,˝ hovorí mi mama. Nemáme z toho dobrý pocit a tŕpneme, čo sa stalo. Po pár minútach konečne sanitka odchádza. Maják jej nesvieti a ani výstražné tóny nespustila, čo naznačuje, že nikoho neodváža so sebou. Zrejme vďaka tomu znameniu nám odľahlo a všetci sme sa vrátili k bazénovému šanteniu. Užili sme si tu pomerne veľa hodín a  podvečer odchádzame s dobrým pocitom odpočinku a zábavy. Plánujeme hneď bez zaháľania ďalšiu návštevu v tomto výbornom komplexe. Smejeme sa s bratom na tom, že zaspíme ešte skôr, ako auto vyjde z parkoviska na priľahlú cestu. A nie sme veru ďaleko od pravdy, lebo brata zmáha únava naozaj intenzívne. ,,Nech si pospí.˝ hovorí mama.

    Dunajskostredské kúpalisko mi nedá zaspať a bude mi ešte dlho rezonovať v hlave, to je isté.